Keď sa posúvač zatvára, tesniace povrchy sa môžu spoliehať iba na tlak média, aby sa dosiahlo utesnenie, čo znamená, že tlak média tlačí tesniaci povrch uzáveru proti sedlu na opačnej strane; toto je známe ako samotesnenie. Väčšina posúvačov však využíva nútené tesnenie, kde je potrebná vonkajšia sila na pritlačenie posúvača proti sedlu po uzavretí, aby sa zabezpečilo tesné utesnenie.
Pohybový mechanizmus: V tomto type posúvača sa posúvač pohybuje lineárne spolu s driekom; tieto sú tiež známe ako posúvače so stúpajúcim hriadeľom. Stúpajúca stonka má zvyčajne lichobežníkové závity; matica v hornej časti ventilu a vodiace drážky na tele ventilu premieňajú rotačný pohyb na lineárny pohyb transformujúci prevádzkový krútiaci moment na pracovný ťah. Pri otváraní ventilu sa priechod tekutiny úplne neuvoľní, keď sa uzáver zdvihne do výšky rovnajúcej sa priemeru otvoru ventilu; túto špecifickú polohu však nemožno počas prevádzky vizuálne kontrolovať. V praxi je úplne otvorená poloha určená najvyšším bodom predstavca, konkrétne hranicou jeho zdvihu nahor. Aby sa zabránilo zaseknutiu spôsobenému tepelnou rozťažnosťou, ventil sa zvyčajne cúva o pol otáčky až po celú otáčku z maximálne otvorenej polohy, aby sa vytvorilo konečné nastavenie úplne otvoreného. Úplne otvorená poloha je teda definovaná umiestnením brány (tj jej zdvihom). V niektorých posúvačoch je hriadeľová matica umiestnená na samotnom posúvači; otáčaním ručného kolesa sa otočí vreteno, čím sa brána zdvihne. Sú známe ako uzatváracie ventily s rotujúcim vretenom alebo bez stúpajúceho vretena.
